Lilith - časť 5.

2. srpna 2012 v 1:36 | Arride |  Story - Lilith
Vojdem do izby a vyzlečiem sa. Kožené popruhy hodím na kreslo a ľahnem si do postele. Uvažujem nad všetkým, čo sa stalo. Spomínam si na onú noc, kedy som si čepeľou prešla priamo cez Isidar Mithrim. Zrazu sa mi v hlave vynorí Peter, muž, ktorého som opustila. Spomínam na jeho živé modré oči, strapaté hnedé vlasy a hlavne na jeho lásku. Uvedomujem si, ako veľmi mi chýba. A Shítrim, môj démon. Bez neho sa cítim iba polovičnou. Každá bytosť nižšieho elementu, ktorou som kedysi bola aj ja, má svojho démona s ktorým sa dorozumieva prostredníctvom pocitov, nálady a myšlienok - to všetko majú spoločné. Je niečím, ako druhou polkou duše, je s vami už od narodenia a nikdy sa od vás nepohne ani na 10 metrov. Vždy má podobu zvieraťa, najčaštejšie vystihuje povahu bytosti, no sú aj výnimky. Shítrim, môj démon, mal podobu vlka. Jeho srsť bola strieborná, vo svetle sa ligotala. Shítrim bol vždy pokojný, s chladnou hlavou. Zatiaľ čo ja som húževnatá, svojhlavá a vášnivá. Milujem adrenalín a nebezpečenstvo. Ale Shítrim zomrel, len kvôli mne. Vo chvíli, keď som prebodla Isidar Mithrim už nebolo cesty späť. No mňa sprevádzali dva vlky na ceste mojim životom. Nebolo to vždy tak. Druhý vlk, Dellanír, je prízrak. Pred mnohými rokmi sa ma pokúšala zmocniť a chcela ma ovládať. Za tento skutok som ju potrestala na 150 rokov tieňa - musí ma všade následovať a neprehovoriť, ako tieň. Po uplynutí tej doby, keď bola voľná, sa rozhodla so mnou ostať. Zvolila si podobu vlka, ako Shítrim, a odvtedy ma všade sprevádzali dva vlky. Boli vždy so mnou... A teraz som tu sama. Bez nich, bez Petra, bez Jasmínky. Prišla som o rodinu, priateľov, aj o život.

Z depresívneho rozmýšľania ma vytrhlo zaklopanie. Vo dverách sa objavili Morenine čierne vlasy.
-"Ahoj! Je spln, určite si smädná, poď, ideme loviť."
Ťažko som prehltla v suchom hrdle.
-"Poďme, umieram od smädu!"
-"To asi ťažko!" Zachychotala sa Morena.

Išli sme do lesa. Bola svetlá noc, v splne sa odrážali rýchle a ladné pohyby našich tiel. Mihali sa pomedzi stromy a hľadali dostatočne veľkú a zdravú obeť, aby náš útok prežila. Nechceli sme zabiť, len uhasiť smäd. Morena zbadala veľkého jeleňa, spomalila a postavila sa na kraj. Chvíľu ho pozorovala, potom sa k nemu začala pomaly približovať. Keď bola už dosť blízko, hladkala ho po krku. Jeleň bol úplne spokojný, dokonca mu ovísali viečka, akoby bol ospalý. Nahmatala tepnu a rýchlo sa do nej zakryzla. Jeleň tíško zaskučal, pomaly sa zviezol k zemi a ostal ležať. Morena pila, no nakoniec mu nechala krvi dostatok na to, aby prežil a ochránila ho kúzlom, kým sa nezotaví. No mňa ešte stále spaľoval neznesiteľný smäd. Zrazu som začula puknutie konárika na zemi. Rýchlo som sa otočila a 10 metrov odo mňa som uvidela postavu. Bola to bytosť. Spýtavo som sa pozrela na Morenu a tá prikývla, teda som vykročila k neznámej postave. Počula som pulz jeho srdca. Počula som, ako mu prúdi krv žilami, och, dokonca som ju aj cítila! Ako veľmi som smädná! Cítila som, ako ma rozboleli očné zuby, pripravené zahryznúť sa obeti do tepny a sať až... Nie, musím sa ovládať a nechať ho žiť.
Pomaly som sa približovala k mladému, tmavovlasému mužovi. Stál, pozeral na mňa a bol unesený mojou krásou. Ladnými pohybmi som prešla až k nemu a chvíľu sa mu dívala do očí. Boli tak čierne, tak hlboké - niekde som také oči videla. Zrazu som si uvedomila, kto mal rovnaké, hlboké, čierne oči a posadla ma prudká nenávisť, šialenstvo. Presne také oči mal Tremendo! Môj strýko, ktorý celý život sa usiloval o moju smrť, aby dostal Alieru. Cítim strach a bolesť nad stratenými milovanými, ktorých zabil.
Dotkla som sa jeho horúcej ruky a v prstoch ho zamrazilo. Zbadal v mojich očiach to neskrývané šialenstvo a zľakol sa, no nemohol nič urobiť. Prešla som mu po krku a na chvíľu mal pocit, akoby mu stuhla krv. Priložila jej plné, jemné a chladné pery na jeho krk a pobozkala ho - zahryzla sa a sala s takou chuťou, tak silno, s takou nenávisťou a bolesťou.
Morena si všimla, že mladík už dávno nestojí na vlastných a Kiara nie a nie prestať. Priskočila k nej a chytila ju za rameno.
-"Mala by si už prestať, inak ho zabiješ. Kiara. Kiara, stačí!"
Udrela ju a ona na ňu zlostne otočila hlavu, no v tej chvíli si uvedomila, ako ďaleko zašla. Veď to nebol Tremendo, veď ho chcela zabiť a bola by to aj urobila, nebyť Moreny. Kľakla si k bezvládnemu telu a nechala mu ochranu.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama