Lilith - časť 4.

9. června 2012 v 23:47 | Arride |  Story - Lilith

Časť štvrtá


Sedím v záhrade pri jazierku, trhám steblá trávy a postupne ich hádžem do vody. Sledujem, ako plávajú na hladine. Každú sekundu odoberám energiu z Alieri. Síce v malom, no predsa. Preto bytosti nižších elementov stárnu. Dochádza im energia, ktorú odoberáme pre vlastnú existenciu. Rozmýšľam. Chytím kúsok odtrhnutej trávy medzi prsty a zahľadím sa na ňu. Pomaly zhnedne, vyschne a rozpadne sa mi medzi prstami na prach. Žijeme, aby sme sa vyhli smrti... Existujeme, aby sme sa vyhli neexistencii. Opakujem si slová Sulis. Hayat, bohyňa života, tá, ktorá v Sieni bohov žiadala moje rozštiepenie, ma nenávidí. A dáva mi to patrične najavo svojim pohŕdavým pohľadom. Keď som sa pýtala Moreny, čo to je rozštiepenie, povedala, že to je jediná možnosť, ako zabiť bytosť najvyššieho elementu. Otočím sa a za mnou stojí Anis, boh vojny.
-"Vstávaj, ideme trénovať."
Žmúrim do slnka, ktoré je za jeho hlavou. Vyzerá, akoby mal svätožiaru.



Na cvičisku je okrem nás aj Trianna, bohyňa múdrosti, Menir, boh krásy, a ostatné bytosti, ktoré nepoznám. Vezmem do ruky dva ľahké meče a rozcvičím sa. Krúžim nimi okolo hlavy a pása akoby boli len z dreva, akoby na ničom nezáležalo. Koniec koncov, ani nezáleží, nemôžu ma zabiť, môžu mi len ublížiť. Krúžim nimi a robím kroky vpred a vzad. Kľakám si na zem, skáčem, robím saltá. Anis stojí obďaleč a rozpráva sa so Sulis. Na niečom sa dohadujú. Naťahujem uši a snažím sa zachytiť, čo hovoria, no nič nepočuť. Kto vie prečo. Spravím si pár drepov, klikov a brušákov, aby boli moje svaly pripravené a zakričím na Anisa, že môžme začať. Prehovorí so Sulis ešte pár slov a prikročí ku mne s jedným ťažkým mečom v ruke. Ukloním sa a začíname. Obaja čakáme na prvý krok toho druhého. Viem, že musím byť trpezlivá. Hodnú chvíľu tam stojíme s napnutými svalmi a hľadíme si hlboko do očí. Všetci, čo sú s nami na cvičisku prestanú a sledujú nás. Nakoniec to Anis nevydrží a pohne sa. Vedela som, že musím byť trpezlivá. Rúti sa oproti mne a ja ešte stále stojím na mieste bez pohybu. Čakám, kým príde bližšie a budem môcť odhadnúť, kam chce udrieť. Je už necelé štyri kroky odo mňa, meč dvíha vyššie a svaly sa mu viac napínajú na pravej ruke - útočí mi na ľavý bok. Urobím krok oproti nemu, čím zmenším vzdialenosť na tri kroky. Viac sa prikrčím, nahnem trochu na pravo a zaútočím na jeho nechránený ľavý bok. Naschvál ho udriem plochou časťou čepele meča. Anisa moje ustúpenie vyvedie z rovnováhy a zásah mečom do boku ho ešte viac rozkymáce. Nečakám zbytočne dlho. Hneď sa vrhnem na rovnováhu hľadajúceho Anisa, vyskočím, chytím ho za krk, šklbnem telom a otočím sa okolo jeho hlavy. Šklbnem rukou a potiahnem ho zem. Obaja spadneme a ja ho objímem nohami okolo brucha, ktoré silno stískam. Anis sa dusí, snaží sa uvoľniť moje zovretie, no nemá šancu. Leží na chrbte a myká sa ako chrobák. Priložím mu meč k hrdlu a zašepkám do ucha: Boj, v ktorom podceňuješ súpera, je vopred prehratý. Pomaly uvoľním zovretie a vstanem. Hodím meče do hliny a odchádzam. Pred vchodom do Tialdarí sa otočím na Sulis, ktorá celý súboj sledovala a zakričím: Istota je najväčší nepriateľ.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama