Opustená Bohom

26. května 2012 v 22:13 | Arride |  Stories
Odporúčam pustiť!

Les sa mihal závratnou rýchlosťou až splynul v jednotnej machuli. V hlave sa jej ozývali stále dookola hlasy. Šepkali, šepkali jej slová, ktoré nechcela počuť a na ktoré nechcela pomyslieť. Tie hlasy ju privádzali do stavu šialenstva. Stále sa opakujúce, vyslovujúce tie slová, šepkajúce.... Závrat, zahmlelo sa jej, zatackala sa a chytila o najbližší strom. Hlasy sa približovali, plazili sa lesom ako tiene a naťahovali za ňou svoje dlhé, tenké prsty. Pustila sa znovu na útek. Hlasy sa začali opäť vzďaľovať, no nevytratili sa. Šepkali... Slová...Nechce ich počuť...



Krik sa niesol lesom. Zreničky sa jej rozšírili od strachu ako hľadela na bytosť pred sebou. Cítila, že na pár sekúnd jej srdce vypovedalo službu a predýchavalo rovnaký šok ako ona. Nedokázala pohnúť jedinou končatinou, ústa otvorené v nemom výkriku, zježené chlpy na tele. Z bytosti pred ňou sálala priam hmatateľná sila, videla sa jej väčšia ako v skutočnosti bola, vzhliadala k nej, cítila sa nepodstatná a podradená. Z lesa sa začali objavovať ďalšie bytosti. Plížili sa k nej majestátne. Hlasy v jej hlave boli hlasnejšie, jasnejšie, počula slová... Ktoré nechcela počuť. V spánkoch jej pulzovalo. Bytosť pred ňou vytasila meč - kto vie odkiaľ. Ostatné následovali jej príklad. Mierili na ňu a ona ostala uväznená v kruhu. Všetko sa s ňou začalo točiť... Točil sa s ňou celý les... Závrať... Pozrela do očí bytosti pred sebou. Cítila, ako jej do žíl prúdi šialenstvo. Hlasy... Šepkajú... Zreničky sa jej rozšírili ešte väčšmi až jej oči nadobudli čiernu farbu. Rozpútal sa boj. Záblesk ostria...Hlasy...Zvuky...Výkriky... Roztiahnuté krídla na plnú šírku...

Bojovala statočne, no nestačilo to. Prikrčená stála v strede kruhu anjelov. Mierili jej mečmi na hrudník a chrbát.Hlasy! Šepkajú! Šialený pohľad na anjela stojacého pred ňou. Anjeli sa naprahli, napli svaly a vnorili meče do jej tela. Vykríkla, cítila oheň v tele, ktoré jej prebodli. Šialený výraz v tváry, vycerila tesáky, zaprskala a vyvrátila oči k nebu.

,,Keby som vedela, že to niekedy dopustíš, nikdy by som sa k tebe nemodlila." Pozrela sa na anjela stojacého pred sebou, usmiala sa a odhalila tesáky, ktoré sa šialene leskli v mesačnom striebre.

V ruke držala dva meče a ladne akoby tancovala, trestala sluhov Vládcu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama