Lilith - časť 2.

30. května 2012 v 23:32 | Arride |  Story - Lilith

Časť druhá


Sama otváram ťažké dvere do Sály bohov. S rachotom zaklapnú jazýčky a dvere sa úplne otvoria. V sieni sedia všetci bohovia, len jedno miesto je prázdne, hneď po pravej ruke Sulis. Chýba Morena, ktorú som nechala v mojej izbe. Nahnevane kráčam až do stredu, kde zastavím a dívam sa Sulis priamo do očí, prebodajúc ju pohľadom. Je tak krásna, tak veľkolepá. Vyžaruje z nej sila. Sedí vzpriamene, s hlavou hore, zatiaľ čo poniektorý sa opierajú alebo majú prekrížené nohy. Sála má tri stupne: Na prvom je 9 kamenných trónov, ktoré sú usporiadané do polkruhu. Ten v strede má najvyššie operadlo a na ňom sedí najvyššia, 13. bohyňa, Sulis. Na druhom stupni sú len 4 kamenné tróny, na ktorých sedia bohovia živlov. A posledný stupeň, ten je určený pre návštevníkov, ako som ja. Stojím tam, nado mnou je trinásť bohov čakajúc, čo sa stane.



-"Prečo?" Spýtam sa Sulis. Tá je ticho a len uprene na mňa hľadí.
-"Prečo si tak krutá?! Že ma najprv pripravíš o všetko, čo je mojím životom, a teraz ma nútiš existovať s tým, s tým, že s nimi už nikdy nebudem, že sa budem musieť pozerať, ako starnú a umierajú, s tým, že som zabila Shítrim, že som ich všetkých opustila. Takáto existencia je tisíckrát horšia ako najkrutšia smrť - pretože aj tá sa raz skončí."
Sulis ešte hodnú chvíľu na mňa mlčky hľadí, kým prehovorí.
-"Žijeme, aby sme sa vyhli smrti... Existujeme, aby sme sa vyhli neexistencii." Skloním hlavu v snahe ovládnuť sa. Cítim, ako ma začína pohlcovať šialenstvo. Bolia ma očné zuby, bolí ma hlava - bolí ma všetko! Zaryjem si nechty do dlaní, aby som sa vrátila do reality, no bolesť neprichádza. Som smädná, hrdlo mi praská od smädu. Poobzeram sa. Nikde žiadna voda. Pozriem sa znovu Sulis do očí, chvíľu tam hľadím. Neuhne.
-"Čo odo mňa teraz očakávaš? Loajalitu?" Prižmúrim oči.
-"Budeš trénovať. A bude z teba najlepší a najobávanejší bojovník Alieri. Budeš mať moc, silu, slávu."
Začnem sa šialene smiať. Môj smiech sa ozýva celou sálou. Tí bohovia, ktorí doteraz len znudene sedeli, spozornejú. Ja sa smejem ešte hodnú chvíľu a celý čas rozmýšľam, ako absurdne znie to, čo práve Sulis povedala, a aký absurdný je môj šialený smiech.
-"Ty si myslíš, že mňa nikto nepozná? Myslíš si, že sa ma niekto nebojí? Priznaj, že taká hlúpa nie si" A zachichocem sa. Medzi bohmi to zašumí, všetci na mňa vypliešťajú oči. Bohyňa vedľa Sulis sa postaví. V očiach jej možno vidieť pohoršenie, pohŕdanie, hnev.
-"Ako sa opovážuješ! Nezaslúžiš si nič iné, ako roztrieštenie! Ak nedokážeš byť vďačná, k čomu je dobrá tvoja existencia?!" Obráti sa k Sulis. "Povedzte, Sulis, ako nám ona môže pomôcť? Nerobte to!" Sulis po celý čas na mňa neprestáva hľadieť, dokonca aj keď k nej bohyňa rozpráva, nespúšťa zo mňa skúmavý pohľad. Keď bohyňa pohoršená mojou trúfalosťou zistí, že sa nedočká spätnej väzby, znova si sadne a tvári sa nešťastne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama