Lilith - časť 1.

23. května 2012 v 22:03 | Arride |  Story - Lilith

Časť prvá


Pozriem sa do jej čiernych očí. Je to Morena - bohyňa smrti. Čierne husté kučeravé vlasy jej padajú na takmer obnažené, plné prsia. Červené pery sa pohnú a z úst jej výjde pozdrav. V tom si spomeniem!

Cválam hustým lesom. Je tma, no mesiac v splne dáva okoliu strieborný tón. Vedľa môjho


jednorožca - Lady Jasmín - bežia dva vlky. Shítrim a Lady Dellanír. Ženiem sa vpred a uhýbam pred konármi, až dôjdem k jazierku, ktoré tak milujem. Vytiahnem ručný nožík. "Pôjdu za mnou všade, aj k Morene!" A prepichnem si priamo Isidar Mithrim. Necítim bolesť, len to, ako pomaly, úmerne s množstvom krvi, zo mňa uniká život. Lady Jasmín vyplašene erdží, Lady Dellanír bolestne zavíja, a Shítrim, ten leží vedľa mňa a sledujem, ako mu v očiach vyhasínajú dve svetielka. Zrazu sa v lese čosi pohne. S tieňa stromov vystúpi Morena a mesačné striebro svieti na jej čierne kučeravé vlasy. Dívam sa do hlbokých čierných očí a z jej červených pier vyjde: "Sulis ťa chce."


Ten náhly zásah bolestivej spomienky na moju smrť je paralyzujúci. Sedím na posteli úplne nahá a civím na Morenu.
-"Čo chceš?!" Vyšteknem na ňu.
-"Prišla som sa pozrieť, ako sa ti darí." Prebehla po mne očami. "Vidím, že už ti je lepšie. Keď som tu bola pred troma hodinami, metala si sa ako bláznivá. Nikto sa k tebe nemohol priblížiť." Podišla k šatníku a vybrala z neho elegantné šaty vyšívané striebornými vzormi. "Tu máš, obleč si ich." Kým som sa obliekala, so záujmom si ma prezerala.
-"Prečo na mňa tak čumíš?"
-"Si krásna. Už si sa videla v zrkadle?" Podidem k zrkadlu a pri pohľade doň stratím reč. Áno, som to ja, no som úplne iná. Hnedé vlasy majú živšiu farbu, oči mám výrazne zelené, pokožku bledú a pery červené rovnako ako Morena. Siahnem si rukou na líce. Je ľadové.
-"Čo to...?" Nestihnem ani dopovedať a znova strácam reč. Namiesto očných zubov mám nenápadné, no predsa viditeľné, tesáky.
-"Sulis ťa musela premeniť, aby si tu mohla ostať. Veď vieš, že bytosti nižšieho a vyššieho elementu tu nedokážu prežiť. Preto ťa všetko bolí." Spomeniem si na muky, ktoré som prežívala počas premeny. Priala som si zomrieť, no smrť neprichádzala aj keď som už dávno nežila. Áno, nežijem... Len existujem. Počas premeny som mala pocit, že mi pukajú všetky kosti, všetky svaly. Otočím sa k Morene.
-"Prečo ste mi to urobili?!" Morena je zaskočená a nechápavo na mňa hľadí.
-"Prečo ste ma najprv pripravili o všetko čo som milovala?! O moju rodinu, o Petra, o mojich priateľov, o moje kráľovstvo - o môj život?! A teraz mi nedovolíte zomrieť, ale nútite ma existovať bez toho všetkého?!" Prudko sa otáčam a vychádzam z izby. Za sebou nechávam zvýrený vzduch a užasnutú Morenu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama