Jediné, čo chcem, je všetko

6. října 2012 v 0:22 | Arride |  In my Mind
Aké krásne to bolo, keď spolu spali v tuhom objatí, len tak - nevinne. V mysli sa stále vracia k tej noci, no spomienky začínajú blednúť. Je čoraz ťažšie opäť prežívať to, cítiť teplo jeho tela, mocnosť rúk okolo pása, nežnosť objatia. Zvuk pravidelného dychu, keď spí, pomaly doznieva v jej ušiach. Vie, že raz zanikne. Jeho telo chladne, sila poľavuje, nežnosť mizne... Aká škoda, že sú to len spomienky, ktoré miznú. Snaží sa vybaviť si jeho hlas, no každým dňom je to ťažšie. Pred očami vidí jeho úsmev, čo stráca na kráse. Len spomienky - only memories.

Ešte týždeň a príde víkend. Prosil ju, aby si nerobila plány. Chce ho stráviť spoločne. Ako veľmi ho očakáva. Myslí naňho každý deň a najradšej by ho vytrhla z hlavy... Či zo srdca? Ešte nevie. Nechce byť zaviazaná vzťahom, no túži po ňom. Túži po jeho prítomnosti, vôni, pohľadoch. Asi vie ako na to, keď ju takto roztúžil. Zatiaľ nikto nebol tak blízko a zároveň tak ďaleko ako on.

,,Jediné, čo chcem, je všetko" - šepká mu do ucha v sobotu večer.


 

Kolieska v hlave

20. září 2012 v 22:42 | Arride |  In my Mind
Prenikol hlboko do jej hrude a drsne schytil srdce do dlane. Druhou rukou jej žmýkal žalúdok, až jej bolo nevoľno. V očiach ju štípala slaná tekutina, cez ktorú nemohla dobre vidieť a svet sa jej rozmazával v machuľách. Mala chuť plakať, och, ako veľmi chcela no nemohla! Bránil jej dostať to von aby sa uvoľnila. Vedela, že urobila niečo hrozné. Zároveň však vedela, že ak by to neurobila, bolo by to ešte horšie. No čo je horšie? Riadiť sa rozumom a konať proti hlasu srdca alebo naopak? Asi zisťuje, že je horšie zahubiť cit ako rozum, pretože zamilovaný blázon je vždy lepší ako múdry samotár...
Vykrvácala. Zomrela.



Lilith - časť 6.

31. srpna 2012 v 10:32 | Arride |  Story - Lilith
"Veď si ho takmer zabila!"
"Ja... Keď som videla jeho oči... Také oči má aj Tremendo."
"Kto?"
"Môj strýko. Nebyť mňa, bol by dostal Alieru, no keď som sa narodila, začal ma nenávidieť. Snažil sa ma zabiť, aby som nestála v ceste k jeho moci. Je tak šialený, že zabil mojich rodičov, starých rodičov a mnoho bytostí, na ktorých mi záležalo, v snahe že sa mu vzdám."
"Takže takto si začala vládnuť? Keď bol tvoj otec zavraždený vlastným bratom?"
"Najprv ich uniesol, aby ma vlákal do pasce. A ja som bola strachom tak bez seba, že som za nimi behala ako zajac. Sama som prišla až k Tremendovi, ktorý už bol na mňa pripravený. Nechal ma, nech blúdim palácovými chodbami až do väzenia, kde som ich našla. A vtedy ma zajali. Dívala som sa na chudé a slabé telá mojich rodičov a nemohla som nič urobiť. Nechal ma vyviesť pred palác a prikázal, aby som sa pozerala hore. Keď som zdvihla zrak, videla som ich, ako vysia na lanách. Matka už bola mŕtva, zlomili jej väz, ale otec, ten sa mykal vo vzduchu v agónii. Nemohla som nič urobiť, len sa na to pozerať. Potom ma ešte dlho mučil, no nič nemôže byť horšie ako stráta milovaných."
Zavládlo ťaživé ticho medzi Kiarou a Morenou. Teraz už Morena pochopila ten zúrivý výstup v Sále bohov pred Sulis. Pretože oni, bohovia, jej zobrali posledné zrnko z piesku, ktorý ešte mala. Teraz jej ostala po ňom len nádoba. Hádam nikto v živote netrpel viac, ako ona.

"Sulis, musíš jej dať príležistosť napraviť krivdy, ktoré na nej boli spáchané. Urob ju svojim sénechaux."
"Je na to skoro, ešte neabsolvovala celý výcvik."
"Sulis, úprimne, myslíš si, že musí mať nejaký výcvik? Veď je najznámejším a najobávanejším bojovníkom medzi mužmi aj ženami!"
Sulis chvíľu rozmýšľala nad nápadom, s ktorým prišla Morena. Má pravdu, nepotrebuje výcvik, Anisa porazila behom chvíľky. Je jedinečná, silná, húževnatá a vášnivá. Ako sénechaux bude veľmi užitočná.

Znovu zavolali Kiaru do Sály bohov. Vôbec sa jej tam nechcelo ísť, necítila sa dobre, keď sa na ňu zhora pozeralo trinásť párov božích očí.


 


Oni to tak chceli

31. srpna 2012 v 9:22 | Arride |  Stories
Celý život som činil hriechy a teraz, keď stojím v pekle, uvedomujem si ich všetky a prežívam ich ešte raz. Príde ku mne anjel padlý z nebies a zvíta sa so mnou ako so starým známym. Som v rozpakoch, keď ma začne sprevádzať peklom. Nie je tu vôbec teplo, preblysne mi hlavou a uvedomím si, aký som hlúpy. Prídeme k prvej bráne a anjel mi ukazuje ľudí, ktorí sú za ňou. Vidím tam samých narkomanov, pasákov a dealerov, ako holdujú drogám. Pokračujeme k druhej bráne. Za ňou sú vrahovia a násilníci, ktorí ďalej vraždia a znásilňujú. Nestačím sa diviť keď dôjdeme k tretej bráne, za ktorou sú podvodníci a sebecký ľudia, ktorí nemyslia na nikoho okrem seba a ďalej sa medzi sebou podvádzajú. Keď anjel otvorí štvrtú bránu, vidím tam ľudí variť sa v kotle, počujem neznesiteľný krik a pozerám, ako kohosi mučia. Kto sú tí ľudia? Pýtam sa anjela. Kresťania, znie jeho odpoveď. A prečo oni tak trpia, keď ostatní ďalej holdujú svojim hriechom bez utrpenia? Nestačím sa diviť. Čo ja viem? Oni to tak chceli... Pokrčí anjel plecami a pokračujeme k piatej bráne, kde sú ľudia ako ja.



"Niečo medzi peklom a ničím..."

31. srpna 2012 v 8:55 | Arride |  Stories
Zaspávam. Cítim, ako pomaly upadám do bezvedomia. Ešte chvíľku mám pocit, že nespím, no ráno si túto chvíľu nebudem pamätať. Poznáte to určite aj vy. Zaspávate. A zrazu vás niečo vyruší. A vy si uvedomíte, že ste boli v polospánku.

Začínajú sa mi vynárať obrazy pred očami. Samy, mimovoľne. Vidím krásne mladé dievča. Je odetá v bielych šatách, cez ktoré jej presvitá jej bledé nahé telo. Tancuje. Rukami ďaleko od tela opisuje kruhy a rukávy jej vejú okolo dokonalých čŕt bledej tváre. |Chlapec ide po ceste na bicykli. Vidím auto ako vyjde spoza rohu a uvedomujem si, že už nestihne zabrzdiť. Počujem silnú ranu, počujem padať rozbité kusy čelného skla na zem. Výkrik ženy. |Tancuje a nohy sa jej sotva dotýkajú zeme. Sukňa divoko veje okolo jej jemných členkov a odráža jej vnútro. Divoké, rebelské, neskrotiteľné, túžiace po slobode... |Bosé nohy tichučko našľapujú na mramorovú dlážku. Je chladná. Príde až k oltáru, kľakne si na tvrdý mramor, spojí dlane a zdvihne oči. Díva sa na obrovský kríž Ježiša Krista. |Jej oči sú tak modré, až máte pocit, že by ste sa v nich mohli utopiť. Až sa vám zdá, že nevládzete dýchať. Dvíhajú sa k nebesám, dívajú do slnka. Dvíha ruky vysoko nad hlavu a stále tancuje rýchlejšie, divokejšie, dynamickejšie. Šaty sa idú zblázniť, a ona stále graduje. |"My sme králi a kráľovné! A ja prisahám…" Počujem niekoho kričať. | "Niečo medzi peklom a ničím…." Počujem šepkať.

Zobudím sa a prudko otvorím oči. Bol to len sen... Hovorím si.




Vojna a nevinní

6. srpna 2012 v 14:31 | Arride |  In my Mind
Ako prve sa chcem ospravedlnit vsetkym citatelom, ze clanok je pisany bez diakritiky, no v case kedy som ho pisala som bola v Spanielsku.

Videli ste uz na internete fotky vojakov, ktorych zmenila vojna? Ako sa menil vyraz v ich ociach a ako sa im zaostrili rysy? Na zaciatku ste mohli vidiet v ociach radost a zivot, na konci uz len prazdny pohlad, ktory videl smrt, podal si s nou ruku a pokracoval v zabijani. Je vela fotiek na internete, ako sa vojak vracia domov a na letisku ho vita jeho male dieta. Urcite ste aspon raz na niektoru z tych fotiek narazili.
Mnohi z nas si povedia, ze sa nas to netyka. Ano, my zijeme v miery a vojny sa nevedu zbranami v uliciach ale slovami v parlamente. No niekedy sa slova premenia na naboje a parlament je zrazu ulica s civilistami. A vtedy je vojakom kazdy, ako dospeli muz plny sily tak aj matka s malymi detmi.
A co je najsmutnejsie? Dovody vojen. Casto sa vedu vojny kvoli peniazom, uzemiu, kvoli rope alebo vplyvu. Povedzte mi, co s tym maju spolocne ludia, ktori umieraju preto, lebo nejaky vplyvny clovek je nenasytny a chce este viac? Nech ide sam bojovat a strielat do nevinnych ludi, nech si sam vybojuje moc, o ktoru tam velmi stoji.
Na zaver pripajam jednu fotografiu, ktora ma zaujala a chytila za srdce. Je to mlady chlapec jemenskej armady (AP Photo/Hani Mohammed).



Facebook a profilovka

6. srpna 2012 v 11:43 | Arride |  In my Mind
Ako prve sa chcem ospravedlnit vsetkym citatelom, ze clanok je pisany bez diakritiky, no v case kedy som ho pisala som bola v Spanielsku.


Je neskutocne, ako Facebook ovplyvnuje nase zivoty. Nedavno som sa rozisla s priatelom a profilovku, kde sme boli my dvaja som vymenila za fotku, kde som s mojim velmi dobrym kamaratom - Polom. Pol je dobry kamarat aj s mojim otcom, teraz, ked som v Spanielsku na dlhsiu dobu, travim s nim skoro kazdy vecer a cele dni cez vikendy a velmi dobre si rozumieme - samozrejme, len v medziach priatelstva, pretoze je o dost rokov starsi odo mna.
Tak a vcera sme boli spolu na cartingu, kde sme sa odfotili a ja som si v noci o 23:30 zmenila profilovku. Takmer okamzite mi nabehli prve like a dnes rano mi otec povedal, ze sa o nas vsetci rozpravaju. Kazdy sa ho pyta, ci je pravda ze chodim s Polom.
Tak prepacte, mily ludia-sliedici na FB, ale to, ze si dam profilovku s mojim najlepsim kamaratom ( alebo vobec hocikym ) neznamena, ze s nim chodim! Neznamena to vobec nic, len to, ze mam toho cloveka rada, a ak je nahodou so mnou muz, neznamena to, ze sme skoncili v posteli.
Tak som si radsej hned doobedu o 11:30 zmenila profilovku, kde som vyhradne SAMA, aby som utisila rozhovory a zabranila novym. Je to sialene, ze si nemozem robit co chcem, lebo ma vsetci sleduju a hned otvaraju nezmyselne debaty. A co ma najviac zarazilo, nepresiel ani jeden den a uz o tom vedeli vsetci a vsetci si myslia, ze sme sa spolu vyspali.
Och tak pardon!


Fůj, nejhorší blog na světě!!! ...

4. srpna 2012 v 22:02 | Arride |  In my Mind
Ako prve sa chcem ospravedlnit vsetkym citatelom, ze clanok je pisany bez diakritiky, no v case kedy som ho pisala som bola v Spanielsku.

Chcela by som sa vyjadrit k aktualnej situacii, ktora sa dotkla mnohych blogerov a stale sa dotyka viacerych. Ista nie velmi bystra a inteligentna slecna komentuje blogy specifickymi komentarmi:
Fůj, nejhorší blog na světě!!!
P.S.: Píšu líp!!!
P.P.S.: Otřesný dess!!!

A je tu este jedna slecna, ktora sa zrejme inspirovala, aj ked nie prave spravne, no je to jej ( ich ) volba. Jej komentare su:
1)trapný blog
2)trapný deess
5)nuda,nuda,nuda
mám lepší....

Myslim, ze pisem za vsetkych blogerov, ked si myslim, ze je to hlupe, prizemne a vobec to nie je vtipne. Kazdy z nas je vdacny za akykolvek komentar, ci je to pochvala alebo kritika, lebo kritika posuva dopredu a upozornuje na nedostatky, ktore mozme napravit. Ale toto nie je kritika. Kritika sa zaklada na skutocnych, existujucich nedostatkoch a toto je len velmi detinsky a nevhodny sposob, ako sa niekto snazi mat vysoku navstevnost. Mne osobne by nesposobovalo potesenie, keby som mala pod clankom cez 200 komentarov o tom, aka som sprosta, hlupa, komentarov, kde pre mna nemaju mile slovo ale len mi nadavaju.
Myslim, ze takychto blogerov by mali sankcionovat.


Súťaž

4. srpna 2012 v 10:45 | Arride
Ako prve sa chcem ospravedlnit vsetkym citatelom, ze clanok je pisany bez diakritiky, no v case kedy som ho pisala som bola v Spanielsku.

Takze som sa rozhodla, ze vyhlasim sutaz. Ak mas aspon nejake umelecke vlohy, urcite sa zapoj! Minule som narazila na jedneho umelca, Briana Josepha Davisa, ktory pomocou policajnych technik a pocitacu vytvara podoby slavnych postav z knih. A to ma inspirovalo k tejto sutazi. Pokusim sa vam opisat, ako vyzeram a vy to nakreslite podla mojho opisu. A ten obrazok, ktory ma najviac vystihne a ktory sa bude najviac podobat mne, ten vyhrava :)
Takze, ako vyzeram:
Mam hnede, hore rovne a na koncoch trosku zvlnene vlasy, dlhe presne po pazuchy, dlhu ofinu, ktora konci tesne na hornymi vieckami mojich svetlych, modro-zelenych oci macacieho tvaru, ktore kontrastuju s tmavymi vlasmi. Moja tvar je permanentne biela, kedze slnko sa s nou velmi nekamarati, moje lica nie su vychudnute, ale ani tucne, najdite nieco mezdi tym :D Nos ma priemernu hrubku a je to taky horenos, rovny. Pery mam plne, ta spodna je plnsia ako ta vrchna a nemam velku bradu, tak isto taku primeranu. Usami sa netrapte, vacsinou mi ich nevidno cez vlasy :D

Som velmi zvedava, ako ma stvarnite :) Tak sa teda zahrajte na Briana a vase vytvori mi poslite na arrideblog(zavinac)gmail.com.


Kam dál